Pre Borisa, muža v strednom veku, sa dni zlievali do jedného sivého, beznádejného celku. Ocitol sa v životnej situácii, ktorú by nikomu neprial. Bez práce, bez rodinného zázemia, ktoré by mu poskytlo oporu či povzbudivé slovo, a s každým ďalším dňom s hlbším pocitom zúfalstva. Život v Topoľčanoch a okolí, ktoré kedysi poznal ako svoj domov, sa zmenil na bludisko zamietavých odpovedí a zatvorených dverí.
Každé ráno začínal s malou iskierkou nádeje, ktorá však s každým neúspešným pohovorom a každou ignorovanou žiadosťou o prácu slabla. Cítil sa neviditeľný, stratil vieru nielen v lepšiu budúcnosť, ale aj sám v seba.
Práve v jednom z takýchto pochmúrnych dní, keď premýšľal, ako ďalej, ho v teréne oslovila peer pracovníčka OZ PALIS & comp. Nebol to úradný ani formálny rozhovor. Bola to peer pracovníčka, človek so skúsenosťami a empatiou, ktorá mu s porozumením podala pomocnú ruku.
S malou dušičkou sa rozhodol dať tomu šancu a navštívil kanceláriu združenia. Tu ho čakal ľudský prístup a podpora. Pracovníci združenia si vypočuli jeho príbeh, pochopili jeho frustráciu a spoločne začali pracovať na ceste von z bludného kruhu. Pomohli mu nielen s aktualizáciou životopisu a prípravou na pohovory, ale predovšetkým mu vrátili to najdôležitejšie – pocit ľudskej dôstojnosti a nádej, že jeho situácia má riešenie.
Spoločným úsilím sa podarilo nájsť vhodnú pracovnú príležitosť priamo v Topoľčanoch. Boris, posilnený novonadobudnutým sebavedomím na pohovore uspel.
Koncom septembra 2025 prišla správa, na ktorú takmer prestal čakať. Bol prijatý. Pre Borisa to nebolo len o získaní zamestnania a pravidelného príjmu. Bol to začiatok úplne novej kapitoly. Šanca postaviť sa opäť na vlastné nohy, získať späť kontrolu nad svojím životom a začať odznova. Príbeh Borisa je jasným dôkazom toho, že aj v tej najťažšej situácii môže jedno stretnutie a podaná ruka zmeniť všetko a otvoriť dvere k novej budúcnosti.